Skutočnosť možno vnímať tromi spôsobmi

Autor: Dalibor Pargáč | 16.7.2015 o 10:47 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  130x

Prvý stupeň je stupňom konzumným a povrchným. Ide o stupeň vnímania iba toho, čo je na povrchu. Iba vonkajšku. Podľa tohto druhu ľudí, ktorých je žiaľ väčšina, je pravdou iba to, čo je reálne a viditeľné.

Taktiež iba to, o čom sa píše v novinách a hovorí v televízii. Jednoducho to, čo sa prezentuje ako všeobecne uznávaná verejná mienka.

Ľudia tohto typu zvyknú často hovoriť: Takto to predsa vo svete chodí. No a tomu, ako to vo svete chodí sa snažia dokonale prispôsobiť. Svoje čo najdokonalejšie a najefektívnejšie prispôsobenie sa všeobecnému trendu nazývajú šikovnosťou.

Šikovným predsa patrí svet! Šikovní v živote niečo dokázali. Šikovným patrí sláva, moc, peniaze, úspech, majetky a postavenie. Šikovní a úspešní tohto sveta sa však v prevažnej miere veľmi nezaťažujú nejakými prehnanými morálnymi, alebo etickými kritériami, pretože podobné zásady sa vymykajú ich povrchnému a materiálnemu stupňu vnímania reality. Lebo podľa ich kritérií je predsa rozhodujúce len to, čo je vidieť. Iba to sa počíta. Nie je teda vôbec rozhodujúce, akým spôsobom toho človek dosiahol a čo sa za tým v skutočnosti všetko skrýva.

Ide teda o ľudí oslepených vonkajškom. Slepých voči čomukoľvek inému. Sú neschopnými niečo iného vnímať a preto ich možno považovať za obmedzených. Za striktne obmedzených povrchom! Preto im dokonale vyhovuje všetko povrchné. Povrchné knihy, povrchné filmy, povrchné časopisy, povrchné informácie, povrchné záujmy a povrchný spôsob života. Títo ľudia sú v podstate ako stádo, v ktorom ide každá ovca tam, kam idú všetky. A pretože je ich veľa myslia si, že na ich strane je aj pravda. Nazvali to právom väčšiny.

Druhý stupeň vnímania reality možno veľmi jednoducho vydedukovať z prvého. Ide totiž o stupeň, alebo lepšie povedané o schopnosť vnímať veci aj pod povrchom. Ide o schopnosť uvažovať o veciach samostatnejšie a neprijímať všetko iba preto, lebo tak hovoria v televízii a v rozhlase, lebo tak píšu v novinách a práve takto to prezentujú rôzne, spoločensky uznávané autority. Alebo preto, že takýmto spôsobom žije väčšina.

Títo ľudia začínajú tušiť a začínajú si byť vedomými toho, že svojim nutkaním pozerať sa na veci trochu hlbším spôsobom vybočujú z radu. Najširšie masy totiž túto potrebu nemajú.

V každom národe sa vždy nachádza určité percento ľudí druhého stupňa vnímania reality. Trebárs na základe hodnotenia sledovanosti televízií sa im zvykne hovoriť menšinový divák. Ide o diváka, ktorý neuprednostňuje väčšinovo povrchný a plytko konzumný spôsob nazerania na život, ale uprednostňuje programy hlbšieho, intelektuálneho, alebo filozofického charakteru. Ide o človeka, ktorého môžeme nazvať človekom premýšľavým a uvažujúcim v protiklade s prvým stupňom vnímania reality, ktorí tvoria ľudia nemysliaci a neuvažujúci. Čiže takí, ktorým robí samostatné myslenie značné problémy, pretože sú na to príliš pohodlnými a dokonale im vyhovuje všeobecne rozšírená povrchnosť myslenia.

Druhý stupeň sa teda vyznačuje schopnosťou vyciťovania, vnímania a zaujímania sa o to, čo nie je len na povrchu, ale aj pod povrchom a čo sa teda približuje ku skutočnému jadru a podstate vecí. Takéto vnímanie reality je v dnešnej dobe doslova dobrodružstvom, pretože mnoho vecí, alebo takmer všetky sú v skutočnosti úplne iné, ako sa javia na povrchu. Lebo skutočným účelom onoho vonkajšieho a povrchného býva mnohokrát iba dobre zamaskovať to, čo sa skrýva pod povrchom. To, aká je skutočnosť. Viď trebárs dianie v politike, kde sa niečo úplne iného prezentuje navonok, než sa v skutočnosti myslí a koná. Týmto spôsobom vodia politici za nos masy, čiže ľudí prvého stupňa vnímania reality, ktorí sú schopní vidieť iba to vonkajšie a preto sa dajú ľahko klamať a manipulovať.

Ak by sme mali vzájomne porovnať spomínané dva stupne vnímania reality, ten prvý možno vnímať ako slepotu, kým ten druhý ako začínajúcu schopnosť reálneho a skutočného videnia. Je však smutné, že svet je zaplavený masami slepých. Že svet je ranený slepotou. Že je to svet, v ktorom slepí vedú slepých a preto všetci padajú, narážajú, vzájomne sa zraňujú a nakoniec spoločne spadnú do priepasti.

Ak ale iba určité percento ľudí z celkovej populácie je možné zaradiť do druhého stupňa vnímania reality, tak žiaľ ešte omnoho menej je takých, ktorí sa dopracovali až ku stupňu tretiemu.

Tretí stupeň je totiž stupňom aktívneho formovania reality. Stupňom aktívneho formovania života okolo nás správnym spôsobom.

Správnym spôsobom! To treba zvlášť zdôrazniť. Lebo už pri prvom stupni vnímania reality ju človek nie len takýmto spôsobom vníma, ale aj formuje. Avšak formuje ju nesprávne, pretože ju nesprávne vníma! Formuje ju v duchu svojho nesprávneho, povrchného a obmedzeného prístupu k životu. Formuje ju sebe vlastným, povrchným spôsobom, na čo napokon on sám nevyhnutne dopláca.

Pozrime sa trebárs napríklad na bulvárnu tlač, postavenú na plytkých, nenáročných a povrchných informáciách. Tieto informácie, vytvárané redakciami bulvárnych médií, ovplyvňujú široké masy obyvateľstva v zmysle ich obsahu. A to k povrchnosti, plytkosti a duševnej nenáročnosti, ba až úbohosti. Masy čitateľov sú podporované vo svojom povrchnom prístupe k životu. Sú v ňom neustále utvrdzované a k nemu smerované.

Avšak každý novinár, ktorý ľudí podobným spôsobom ohlupuje, musí nad obsahom a formou svojich článkov sám neustále uvažovať, čím sa napokon i on stáva rovnakým.

Spomenutý príklad je ukážkou toho, ako naše nesprávne vnímanie sveta formuje okolitú realitu nesprávnym spôsobom, čo zase vo svojich nevyhnutných spätných účinkoch musí negatívne vplývať na každého, kto podobným spôsobom jedná.

Človek druhého stupňa vnímania reality je teda schopný tieto veci prehliadnuť. Vidí a vníma klamstvo a faloš, zámerne, alebo nevedome skrývané pod povrchom. To je určite pozitívne, ale nestačí to!

Ambíciou človeka tretieho stupňa vnímania skutočnosti je realitu zmeniť. Lebo nestačí faloš a klamstvo, či povrchnosť a plytkosť iba vidieť a vnímať, ale treba sa ich pokúsiť zmeniť. Treba sa ich pokúsiť preformovať správnym spôsobom! Preformovať v duchu správnych hodnôt! Nežiť teda v duchu “hodnôt“ plytkých a povrchných, ako sa to deje dnes, ale v duchu hodnôt pravých a hlbokých, ako tomu byť naozaj má.

Človek tretieho stupňa vnímania reality teda svoj svetonázor, svoj pohľad na život, svoju životnú filozofiu a všetko svoje snaženie stavia na hodnotách pravých, skutočných a nadčasových. A síce na spravodlivosti, cti, ľudskosti, ohľaduplnosti a konaní dobra. Jednoducho na hodnotách, schopných nasmerovať ľudské bytie na cestu šťastia a harmónie. Tieto hodnoty totiž predstavujú skutočný, pravý a najhlbší rozmer reality. Predstavujúce podstatu a jadro reality samotnej! Lebo práve na hodnotách dobra, spravodlivosti a ušľachtilosti stojí celé univerzum. Ide totiž o hodnoty, pochádzajúce zo Zdroja, z ktorého univerzum vzniklo a ktorým je neustále udržiavané.

Podstatou tretieho stupňa vnímania reality je teda schopnosť vnímať a vyciťovať Zdroj, z ktorého realita vznikla a snažiť sa hmotnú realitu formovať v duchu vznešených hodnôt, ktoré z onoho Zdroja pochádzajú. Človek jednajúci uvedeným spôsobom postaví celé svoje myslenie, cítenie a jednanie na pravých hodnotách a snaží sa podľa nich žiť. Snaží sa v súlade s nimi formovať úplne všetko, s čím prichádza do styku.

Kiež by bolo podobných ľudí čo najviac! Potom by bola i naša každodenná realita úplne iná!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?