reklama

Duchovný pohľad na vysťahovalectvo 2

Proti Zákonitostiam stvorenia sa nepreviňuje nikto, kto odchádza do zahraničia a strávi tam určitý krátkodobý pobyt, či už za poznávacím, študijným, pracovným, alebo oddychovým účelom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Podobné pobyty môžu totiž rozšíriť obzor dotyčného človeka v rôznych oblastiach, môžu ho v mnohom obohatiť a dať mu veľa cenených životných skúseností, ktoré potom zužitkuje vo svojej domovine. To všetko je v úplnom poriadku.

Avšak nie je už v poriadku, ak sa človek rozhodne pre vyslovene dlhodobý pobyt, alebo trvalú a dlhodobú prácu v niekde v zahraničí. Pri tomto jeho rozhodovaní totiž narážame na starý známy problém väčšiny ľudí, ktorí sa pri vážnych životných rozhodnutiach riadia predovšetkým svojou vlastnou vôľou, svojim vlastným chcením a ani ich len nenapadne vnútorne si položiť otázku, aké má s nami plány Vôľa Vyššia a či to, čo sa hodláme vykonať, je naozaj chcené.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak by sme totiž takto uvažovali, museli by sme si okamžite uvedomiť, že vo všetkej prostote, prirodzenosti a jednoduchosti nám bolo práve miestom nášho zrodenia veľmi jasne ukázané Vyššou Vôľou presne to miesto, alebo oblasť, v ktorej máme žiť.

Týmto miestom sa samozrejme nemyslí to, že by sme mali vyslovene žiť iba tam, kde sme sa narodili, ale približne v tejto zemepisnej oblasti.

Áno, je tiež správne aj tvrdenie, že každý človek má plné právo žiť v ľudsky dôstojných pomeroch, avšak má sa o to usilovať úplne iným spôsobom, ako sa to deje dnes. Nemáme totiž za týmto účelom utekať do zahraničia, ale máme sa naopak, zo všetkých síl vynasnažiť o to, aby sme zmenili k lepšiemu životné pomery vo svojej vlastnej, rodnej krajine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak teda zatiaľ u nás neboli vytvorené vyhovujúce podmienky, je práve našou povinnosťou, aby sme o ne bojovali a nie iba čisto požívačne za nimi odchádzali do zahraničia. Lebo ak ich nevybojujeme my, ktože to urobí za nás?

Keď sa totiž modlíme: „Príď kráľovstvo Tvoje“, vôbec to neznamená, že máme iba čakať a ono zasľúbenie k nám príde samo. Naopak! Samotné tieto slová sú sľubom a záväzkom! Sľubom, že my ľudia, vynaložíme také úsilie a vyvinieme takú snahu, aby sa raz zem naozaj mohla stať odleskom toho, čo možno nazvať „rajom“. Učiniť to a vybojovať to je teda našou vlastnou povinnosťou A každý tak musí učiniť práve na mieste, alebo v oblasti, kde sa narodil!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak to mám teda zhrnúť, ľudsky dôstojné životné podmienky majú byť pre nás výzvou a cieľom, avšak ku tomuto cieľu nesmieme kráčať cestou ľahšieho odporu, lebo inak možno hovoriť iba o požívačnosti a o ...zbabelosti!

Predstavme si totiž rytiera, ktorý prichádza na bojisko a hoci vidí silu nepriateľa a snáď aj jeho prevahu, nepoddáva sa strachu. Je totiž odhodlaný zvíťaziť, pretože jasne cíti, že bojuje za správnu vec a je teda rozhodnutý doviesť boj do víťazného konca.

No a presne ako tento rytier je aj každý z ľudí postavený na bojisko, ktoré predstavujú životné podmienky na mieste jeho narodenia. Podmienky neraz tvrdé a ťažké, ale podmienky, ktorých sa nesmieme zľaknúť a zutekať pred nimi. Je totiž našou najzákladnejšou povinnosťou pretvárať ich a meniť k lepšiemu. V tom spočíva náš „boj“ a naše životné poslanie! A v tomto boji za dobro a za to, aby bolo lepšie na kúsku zeme, kde sme sa narodili, práve v tomto boji dozrieva naša osobnosť a jedine prostredníctvom neho sa nakoniec bude môcť postupne zlepšovať aj život okolo nás.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takto je to chcené! Nemáme teda zbabelo utekať niekde do závetria a vyhýbať sa onomu boju, ale naopak, odhodlane sa popasovať s tým, čo nám život prináša a to práve na mieste, na ktoré sme boli dosadení účinkami vyšších Zákonitostí. Máme byť teda odvážnymi bojovníkmi a nie zbabelcami, ktorí utekajú z boja, alebo hľadajú spôsob, ako sa mu vyhnúť.

A ešte pár slov o hrdosti. Myslenie a jednanie ľudí je žiaľ, vo svojej podstate, úplne rovnaké už po tisícročia. Osobný egoizmus a túžba mať sa dobre, hoci aj na úkor iných, spôsobovali počas celej histórie, že národy neváhali zotročovať iné národy. V dávnej minulosti k tomu dochádzalo formou vojenských výbojov, ktorých účelom bolo drancovanie bohatstva iných národov a získavanie lacnej pracovnej sily: otrokov. Takto sa to praktizovalo v staroveku a takmer nič sa na tom nezmenilo ani v stredoveku. Dokonca ešte začiatkom dvadsiateho storočia drancovalo a ovládalo zopár koloniálnych veľmocí takmer celý svet. A vrcholom tohto všetkého boli dve svetové vojny, ktoré vznikli zo snahy o prerozdelene si takzvaných sfér vplyvu.

No a nie inak je tomu aj dnes! Jediné, čo sa zmenilo je forma. Drsné, surové a otvorené zdieranie a zotročovanie obyvateľstva iných národov bolo nahradené skrytou, sofistikovanou formou zdierania prostredníctvom sily peňazí a kapitálu. Predchádzajúci, štátno – vojensko – politický kolonializmus bol teda nahradený kolonializmom ekonomickým.

A presne tak, ako kedysi pracovalo státisíce otrokov na hŕstku koloniálnych veľmocí, rovnako aj dnes pracuje tisíce otrokov z celého sveta na hŕstku takzvaných priemyselne najvyspelejších štátov, ktoré prostredníctvom sily svojho kapitálu zotročujú celý svet. No a kým v minulosti boli otroci privádzaní do centier otrokárskej a koloniálnej moci násilím, dnes tam cestujú so sklonenou hlavou a bez štipky hrdosti oni sami.

Samozrejme, nikde sa o tom v tomto zmysle nehovorí. Práve naopak! Cielenou propagandou je súčasným „otrokom“ doslova vymývaný mozog rôznymi pekne znejúcimi frázami, ako voľný pohyb na trhu práce, pracovná mobilita, zdokonaľovanie sa v reči, využitie nových a výnimočných príležitostí a podobne. A táto propaganda je naozaj až taká intenzívna, že nakoniec aj samotní „otroci“ uverili v prínos a zmysel ich terajšieho postavenia a s nevôľou, či hnevom sa obracajú na všetkých, ktorí sa im snažia povedať pravdu a vysvetliť im podstatu ich nedôstojného zotročenia.

Lebo najzarážajúcejším faktom na celej veci je oná nepochopiteľná dobrovoľnosť a nedostatok najelementárnejšej sebaúcty, s ktorou sa súčasní „otroci“ stávajú ľuďmi druhej kategórie. Dá sa totiž povedať, že až dve tretiny z nich doma netrpia až takú núdzu, aby na to boli vyslovene odkázaní. Avšak i napriek tomu vymieňajú svoju hrdosť a ľudskú dôstojnosť za peniaze a túžbu po blahobyte.

A keď sme už pri peniazoch a pri zdôvodňovaní, že prácou na Slovensku si nemožno zarobiť na slušný životný štandard, treba zvlášť podotknúť: všetko je iba otázkou priorít.

V tejto súvislosti si opäť spomeňme na jedno múdre odporučenie: „Hľadajte kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané“.

Vari by nám boli tieto slová povedané, ak by to nebola pravda? Určite nie! Tieto slová znamenajú, že ak svoje životné snaženie nezameriame nie iba na hmotný prospech, ale smerom k vyšším hodnotám, k hľadaniu Pravdy a zmyslu života, či k hľadaniu rôznych foriem pomoci pre našich spolu ľudí, ak za týmto cieľom napneme všetky svoje sily a nasadíme všetko svoje chcenie, potom sa zrazu, akoby samočinne, začnú zodpovedajúcim spôsobom upravovať aj naše hmotné pomery.

Ak by sme to teda mali zhrnúť, ten, kto sa neustále sťažuje na nedostatok peňazí a na nepochopenie okolia, ten v podstate vydáva svedectvo o malosti a plytkosti svojho chcenia. Avšak ten, kto zameria svoje snahy smerom k Svetlu a Pravde, tomu sa dostane aj na Slovensku toľko hmotných prostriedkov, aby mohol ľudsky dôstojne žiť.

Dalibor Pargáč

Dalibor Pargáč

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý má rád pestrosť. Som človek, ktorý má rád živú a autentickú komunikáciu s ľuďmi. Som človek, ktorý sa snaží vnímať veci v širšom kontexte. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu