Úvaha o zarážajúcej podobnosti medzi socializmom a súčasným kapitalizmom

Autor: Dalibor Pargáč | 7.4.2017 o 14:56 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  132x

Na súčasnom kapitalizme stredoeurópskeho typu leží temný tieň socializmu. Je totiž až fascinujúce, ako sa história opakuje. Lebo ak sme v minulosti boli vazalmi východu, dnes sme vazalmi západu.

Ak sme sa v minulosti skláňali pred diktátom Moskvy, dnes sa skláňame pred diktátom Bruselu. Ak za minulého režimu bolo zaznávané všetko, čo ku nám prichádzalo zo západu, dnes je zaznávané všetko, čo ku nám prichádza z východu.

Ale ide to ešte ďalej! Ak chcel za socializmu niekto urobiť kariéru, musel byť nevyhnutne lojálny s režimom. A žiaľ, dnes je to podobné.

Vezmime si trebárs oblasť médií. Kariéru v nich môžu urobiť iba ľudia prosystémoví, poslušní neoliberálnej, prozápadnej orientácii a Bruselskému diktátu.

Mladí redaktori a novinári, ktorí nezažili socializmus a poslušnosť ideológii môžu byť úplne pokojní, pretože vôbec o nič neprišli. Lebo presne to, čo možno iba v trochu inej forme prežívajú vo svojom zamestnaní dnes je v skutočnosti to isté.

Zotrvať na svojom poste môže totiž jedine ten, kto píše a hovorí čo má a čo je pro systémovo žiadané. Ten, kto chváli tých, ktorí majú byť chválení a haní tých, ktorí majú byť hanení. Ten, kto sa disciplinovane vtesná do síce nepomenovaného, ale veľmi jasne vymedzeného rámca.

V obave straty zamestnania a s ňou spojených existenčných problémoch väčšina samozrejme veľmi rýchlo pochopí a poslušne sa zaradí do oficiálnej línie, pretože žiť z niečoho treba. Takáto je reálna situácia v médiách, ktoré majú byť akýmsi základom slobody slova.

Ale podobnosť ďalej pokračuje! Ak kedysi komunisti zatvárali a mnohým iným sankciám podrobovali ľudí, ktorí si dovoľovali mať iný názor, dnes je tomu veľmi podobne. Aj dnes tu totiž máme názor väčšinový, mainstreamový a poplatný prozápadnej, neo liberálnej línii.

Máme tu však aj iný názor a spolu s ním i úplne iné fakty a skutočnosti, ktoré sú oficiálnymi médiami popierané a odsúvané bokom, akoby neexistovali. Spochybňujú totiž ich vlastné konštrukcie a tým zneisťujú masy, manipulované a ovládané mainstreamom. No a práve nositelia týchto alternatívnych faktov sú zosmiešňovaní, vyhlasovaní za bláznov, či za ľudí pochybných a absolútne nedôveryhodných.

A veľmi paradoxne začína napokon dochádzať už aj k tomu, že ako kedysi v časoch režimu východu bolo pre ľudí osviežením a prísľubom všetko to, čo prichádzalo zo západu, dnes sa stáva pre mnohých osviežujúcim to, čo prichádza z východu.

Lebo ľudia začínajú mať pomaly plné zuby všetkej tej seba deštruktívnej Bruselskej politiky, počínajúc podporou vojnových dobrodružstiev USA za vlády Obamu, schvaľovaním imigrácie a demontáže národných štátov, cez presadzovanie najrozličnejších úpadkových trendov, ako je gender ideológia, homosexuálne partnerstvá, predčasná sexualizácia maloletých a podobne.

Ale nech sa už majú veci akokoľvek, kde je naša vlastná svojbytnosť? Kde je naša vlastná samostatnosť? Kde je naša vlastná nezávislosť a sloboda? Veď ako sa zdá, pre náš národ sa toho až tak veľa nezmenilo. Jarmo zostáva, iba sa mení jeho svetová orientácia z východu smerom na západ.

A ak socialistický systém klamal a zavádzal, mnohí si v súčasnosti začínajú uvedomovať, že toto zavádzanie a klamanie nebolo aktuálne iba za socializmu, ale že je to paradoxne vlastnosťou každého vládneho systému ako takého.

A teda aj súčasného, ktorý ľuďom podsúva realitu tak, ako ju majú podľa neho vnímať. A ak bola realita v minulosti deformovaná ideologicky, v súlade s prianiami moskovskej elity, dnes je úplne rovnako deformovaná prostredníctvom médií a rôznych mimovládnych organizácií v súlade s prianiami neo liberálnej svetovej elity najbohatších a najmocnejších západného sveta.

Prečo ale sme stále neslobodní? Prečo sa musíme neustále pred niekým skláňať? Len preto, že sme príliš malé národy? Alebo to má aj iné, oveľa hlbšie príčiny?

Áno, jednoznačne to má aj svoje hlbšie príčiny, spočívajúce v neznalosti a ignorovaní určitých duchovných zákonitostí, čo sa následne premieta do reality našej vonkajšej neslobody. Lebo v podstate okrem snahy pozdvihnutie národa po stránke hmotnej, čiže v rámci hospodárstva a ekonomiky sa vôbec neberie zreteľ na pozdvihnutie jeho úrovne duchovnej, ktorá je zaznávaná a fatálne zanedbávaná.

Avšak práve nevedomosť o tomto nehmotnom, skrytom a duchovnom rozmere bytia spôsobuje, že sa stále nachádzame v područí a v útlaku! Že je tu stále niekto cudzí, kto nás manipuluje, zotročuje, vykorisťuje a upiera nám skutočnú slobodu.

Pochopenie toho, ako presne to funguje si priblížme na príklade Krista, vchádzajúceho do Jeruzalema, keď ho nadšený dav vítal ako nového židovského kráľa. Mnohí židia totiž dúfali, že sa práve pod jeho vedením vzbúria proti Rímu a nastolia slobodné, zvrchované židovské kráľovstvo. Božie kráľovstvo slobody a mieru na zemi!

Avšak Ježiš im zdôrazňoval niečo úplne iné! Upozorňoval: božie kráľovstvo je vo vás! Týmito slovami naznačoval židom, ale aj nám všetkým, že skutočné kráľovstvo nebeské a s ním spojená pravá sloboda môžu vzniknúť iba smerom zvnútra navonok. Nikdy nie iba čisto vonkajším, pozemským úsilím, ale vždy iba z toho vnútorného, skrytého a neviditeľného, čo je v nás smerom navonok k tomu zjavnému a reálnemu.

Slobodu teda nie je možné dosiahnuť iba vonkajším bojom s okupantmi, otrokármi, vykorisťovateľmi, či manipulátormi. Cesta k skutočnej slobode začína jedine aktiváciou hodnôt kráľovstva nebeského v nás, v našom vnútri. A toto, každým jednotlivým človekom v sebe samom vnútorne uskutočnené kráľovstvo dobra, spravodlivosti, ušľachtilosti a cti napokon postupne prerastie zvnútra smerom von, do reality kráľovstva nebeského na zemi, ktorého jednou zo základných hodnôt je i skutočná a pravá sloboda. Sloboda bez akýchkoľvek vykorisťovateľov, otrokárov a manipulátorov.

Ak budeme prehliadať tieto skutočnosti, ak budeme ignorovať Kristove slová, že kráľovstvo pokoja, mieru a slobody začína v prvom rade v nás a v našom vnútri, ak nezačneme nikdy budovať jeho základy v podobe vlastnej vnútornej snahy o dobro, česť, spravodlivosť a ušľachtilosť, budeme musieť vždy zostať neslobodní a naša nesloboda bude iba meniť svoj šat, svoje vonkajšie formy a svoju svetovú orientáciu.

Človeče, pochop už predsa konečne, že ak chceš žiť v slobode, musíš oslobodiť najskôr sám seba od všetkých necností, ktoré zotročujú tvoje pravé človečenstvo. Tvoju skutočnú ľudskú veľkosť! A práve pre túto, tebou samým zapríčinenú neslobodu tvojho vlastného ducha ťa stíha nesloboda vonkajšia, pretože ten, kto uvrhol do neslobody necností seba samého si jednoducho nezaslúži žiť v slobode.

Človeče, vnútorne sa osloboď! Zbav sa chamtivosti, závisti, nečestnosti, bezohľadnosti a egoizmu. Zbav sa vnútornej, myšlienkovej a citovej nečistoty, ako i mnohých iných necností a naplň svoje vnútro dobrom, čistotou a spravodlivosťou! Naplň ho vysokými a ušľachtilými hodnotami kráľovstva nebeského, pretože jedine vtedy k tebe môže zavítať požehnanie a prosperita kráľovstva nebeského aj v jeho hmotnej a fyzickej podobe. Inak nikdy, pretože dovtedy, kým tieto podmienky ty sám vnútorne nesplníš, budeš musieť žiť v neslobode a útlaku.

Záver: Je samozrejme potrebné bojovať aj proti všetkým vonkajším prejavom zla, či manipulácie a nebyť v tomto smere pasívnymi. Ale pamätajme, že proti zlu a všetkým jeho negatívnym prejavom musíme bojovať aj vo svojom vlastnom vnútri! Inak nemôžeme nad ním nikdy zvíťaziť, pretože vo vnútri nás samotných bude mať stále svoju oporu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

SVET

Rádioaktívny mrak prišiel z Uralu. Potvrdili to aj Rusi

Znečistenie izotopom Ru-106 presiahlo normu až tisícnásobne.


Už ste čítali?